Oman Experience

SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY / OMÁN VOL. 3

Ahojte! Alebo skôr salam alejkum? :D Veď pár tipov na arabské frázy nie sú na škodu keď už tu na mojom blogu o móde máme maratón článkov zo spojených arabských emirátov ;) Ale teraz k veci. Dnešný článok je ten, ktorý som už predtým nazvala špeciálnym. Ak sa rozhodnete pre dovolenku v rezorte tak ako ja, je to se vším všudy, teda s full servisom zahrňujúcim delegáta. A v každom rezorte Vás skôr či neskôr čaká, že za Vami príde delegát s ponukou fakultatívnych výletov. Chcem ísť na vrcholček najvyššej budovy svete? Chcem si užiť luxusné nákupy v Dubaji? Pojazdiť na ťavách a navečerať sa v nehostinnej púšti? Nie! Ja chcem vidieť ďalší kus Zeme. Naloďte sa spolu so mnou a vyrazme na plavbu mojimi fotkami z Ománu.



Nebudem Vám klamať. Moja predstava o dovolenke na rovníku zahŕňala povozenie sa na ťavách v púšti. Aj navzdory tomu ako som z každej strany počúvala ako smrdia :D a to bolo cez deň 45°C. Moju tvrdohlavosť pri rozhodovaní sa medzi Ománom a ťavami prerušilo ťukanie perom a žmurkanie delegáta. A čokoľvek bizarné si teraz predstavujete :D jeho pero, ukazovalo na Omán. To znamená, že ráno vstávam o piatej aby som bola pred siedmou nastúpená na raňajky, ktoré sú v The Cove Rotana nezabudnuteľné. Okrem švédskych stolov je v jedálni hneď niekoľko kuchárov pripravených pred očami Vám splniť najtajnejšie priania pri vytváraní Vašich palaciniek, lievancov, praženice či omelety na mieru. O siedmej nasadáme do mikrobusu, ktorý nás prevezie cez hranice s Ománom.




Keď neviete, Omán sa posledné roky snaží rozvíjať svoj turistický ruch a naskočiť na vlak na ktorom sa s veľkým úspechom vezú emiráty a od tohto roka aj Saudská Arábia. Zatiaľ je to však turistami menej dotknutá krajina. O čom svedčí aj náš dnešný výlet počas ktorého sa nedá nevšimnúť si neuveriteľnú diverzitu krajiny. Srandujem :D Omán je jedna veľká skala. A z tej jednej veľkej skaly tam majú postavené domy. Až sa čudujem odkiaľ sa tam nabrali všetky tie kozy. Asi po vzniku ľudí povyliezali zo skál :D Moju skepsu zrušila ozajstná rozmanitosť. Tá sa však nachádzala pod našou loďkou. Vo vode. A celú cestu si ju môžete všímať. V mori po ktorom sa okolo Vás plavia 15roční piráti na rýchlostných člnoch vyrobených na kolene si budete môcť aj zaplávať. Zašnorchlovať si a nakŕmiť ozajstné morské rybičky vo voľnej prírode.




Popravde som si z nedočkavosti pre výletom pozerala aj videá na youtube. Veď tam ľudia natáčali ako ich počas plavby sprevádzali delfíny chápete? Šťastlivci. No skoro som odpadla keď už po niekoľkých minútach niekto na palube zakričal: „Dolphins, dolphins!“ :o Pribehla som k boku až som takmer zahučala do vody. A tam nič :D Prižmurujem oči, ostrím, kde len môžu byť. A v tom tá nádhera, inteligentnejšia ako väčšina z nás, vyletela z vody a predviedla nám trojmetrový skok s piruetou. Delfín sa chytil nášho tempa a tešil všetkých 20 ľudí na palube. My sme si ležali na kobercoch a pohodlných vankúšoch s drinkom v ruke a užívali si neopakovateľný zážitok niekoľko minút.





Luxusný obed plný miestnych špecialít priamo na lodi? To neodmietnem :) Hneď ako sa kapitán lode a plavčík prestriedali pri modlitbe priamo na prove loďky sa začal servírovať hlavný chod. Obed a následné potápanie sa s rybami. Nesmel chýbať ani dezert v podobe vlastnoručne natrhaných ďatlí priamo spod palmy z rúk kapitána. Pri ceste späť som dokonca dostala možnosť zašoférovať si loď. Do ruky som dostala dlhú kládu (kormidlo), ktorou sa dalo hýbať do strán. Nezabudnem na paniku posádky, keď som presvedčená, že ide o nejakú atrapu, začala kormidlom kývať a loď naozaj zatáčala :D Tak som aspoň z „prvej rady“, teda z pozície kapitána mohla sledovať ďalší akrobatický kúsok mne dobre známeho delfína. Asi sa počas nášho obedu bol pochváliť rodinke, lebo tentokrát nebol sám. Pripojila sa k nemu delfínica a dva malinké delfíničatka :D









Na dnešnom výlete som videla ďalšiu krajinu kam sa chcem vrátiť. Prvýkrát som videla delfíny a to hneď vo voľnej prírode. Potápala som sa so stovkami pestrofarebných rýb ktoré som kŕmila arabským chlebom no ony zároveň z toho chleba kakali :D Jedla som na lodi ktorú som šoférovala. Silné bolo tiež vidieť osady odrezané od sveta. Rodiny rybárov už po generácie žijúcich v zátokách kde je ledva dovedená elektrina (ktorú ale majú za svoje odhodlanie od krajiny zadarmo). Niektoré dedinky o počte obyvateľov sotva v desiatkach. Ich deti nastupujú každú sobotu na loď, ktorá ich odvezie do najbližšieho mesta do školy kde ostávajú do stredy. Tomu hovorím symbióza človeka s prírodou. Človek ománsky je pol života vo vode a pol života v štyridsiatkach teplotách niekde v domčeku zo skaly. Klobúk dole.