Keď cvakám 📷

Dnes Vám, drahí čitatelia, prinášam prvý článok z kategórie „ ako fotografka“.

Samozrejme, teraz má fotoaparát doma každý a veľa z ľudí, ktorí urobia fotku oblohy, pridajú trošku kontrastu, si hneď založí stránku „(meno) photography“. Veď to poznáme.
Čo som urobila aj ja, avšak až po určitom čase strávenom v lavici, niekoľkoročnom učení sa celej histórie či už o živote samotných veľkých mien fotografie, vývoja technológií v tejto oblasti, či chemických zložiek používaných pri procese vyvolávania fotografií od samého začiatku až po súčasnosť.
Ani to však zo mňa fotografku nerobí, ba dokonca nie som hodná sa ňou nazývať.
(Mám to na papieri, takže toto slovko využívam. Bolo by zdĺhavé používať – vyučená fotografka a podobne :D ) To, či sa z „umelca“ stane Umelec závisí od úspechu pred publikom a kritikou.

Už od útleho detstva bolo mojou záľubou niečo kreatívne tvoriť – začalo sa to zrejme kresbou. Nejedenkrát si moja drahá mamka musela trhať vlasy na hlave ako len prekračovala papiere, pastelky, či nezmyselné detské „diela“, ktoré sa samozrejme v očiach dospelých nestretli s úspechom. Avšak, moji rodičia ma v kreativite podporovali a tak som vlastnila všemožnú literatúru s umeleckou tématikou.
Aby sme nezaťažovali lesy, rodičia dostali nápad :D
Mamka vytvorila výstavku, kde sme si s mojim konkurentom (bratom) mohli vystaviť len tie najlepšie diela, a tak sme si dali záležať na tom, čo vytvoríme.
Rokmi prišli mobily a fotenie bolo dostupnejšie.
Dostala som mobil s 1.3 pixel-ovým foťákom a mňa tak zaujalo nové médium.
Fotky boli maximálne rozpixelované, zvlášť keď som používala zoom. :D
Neskôr som si „cvakala“ na rodinnom foťáčiku, (nič extra, ale jednoznačne lepšie), až prišla deviata trieda a vyberanie si zo stredných škôl.
Samozrejme som zvolila fotografiu, kde som sa aj dostala a splnila si svoj obrovský sen.
Otvorilo mi to nové dvere a nový pohľad na svet.
Začala som od úplneho začiatku a to starými technikami cez analógové fotoaparáty ( fotoaparáty na film), ich následému vyvolaniu až po klasickú zrkadlovku ako poznáme.
Vtedy mi láska k foteniu narástla ešte viac. :)
To by bol úvod, ako som sa k foteniu dostala. V nasledujúcich článkoch v kategórii „ako fotografka“ uvidíte viacmenej fotografie a popis ako vznikli. :)

Niečo z archívu. ♥









Môžte ma sledovať na mojej FB fun page Lau Ren Photography.

                                                                 Ďakujem za pozornosť ♥

Share this:

CONVERSATION

5 komentárov:

  1. Tiež mám alergiu na tých pseudofotografov ktorý na fotoaparáte ani nevedia nastaviť manuál.. mimochodom, skvelé fotky! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vidno, že študovala fotografiu na škole úžitkového výtvarníctva v RK a má poriadny kus talentu. Krásne fotky!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. krásne fotky máš naozaj talent! :) Mojím veľkým snom je sa stať fotografkou a už 2 roky som mala vyhľiadnutú školu na ktorú by som sa chcela prihlásiť. Umelecká s odborom fotografovanie...bohužiaľ práve rok čo som si mala vybrať školy v 9.ročníku sa práve tento odbor fotografovanie neotváral vraj budúci rok ho otvoria teraz len nemajú dostatok prostriedkov...Môj sen sa zničil...bola som zdrtená..No moju lásku k fotografovaniu to nezastavilo a naďalej by som sa tomu chcela venovať. Zúčastnila som sa už veľa workshopov kde som sa naučila mnohé veci a našetrila som si na zrkadlovku takže teraz sa už konečne môžem slobodne zdokonaľovať a nemusieť fotiť len svojím malým olympusom haha :D Kiežby sa niekedy posuniem na takú úroveň ako si ty :)

    OdpovedaťOdstrániť